Tento rozhovor sa udial pred prvým skokom do Dimenzie CR-002. Rozhovor je vedený medzi Vladom-pokusný subiekt. A technikom a manželkou Žanet. Obaja sú členmy projektu Somnia Machina, alebo inak povedané Snivostroj.
„Žanet, prosím ťa,“ ozval som sa a bezradne si premeral mohutnú konštrukciu Snivostroja. „Vysvetli mi ešte raz, ako je to s tými… mikrotabuľkami.“
Žanet na chvíľu prestala kalibrovať zameriavač, zdvihla zrak od monitora a pobavene sa pousmiala. „Hovoríš o mikrotubuloch?“
„Áno, presne o tých. Vravela si, že sa vo mne niečo udeje a náš stroj to prijme. Ale priznám sa, môj mozog to akosi neberie.“
„Je to jednoduchšie, ako si myslíš,“ povedala a oprela sa o pult. „Fyzik Roger Penrose a anestéziológ Stuart Hameroff prišli s teóriou Orch-OR. Tvrdia, že naše vedomie nie je len výsledkom bežnej chémie v mozgu, ale vzniká v spánkovej fáze priamo v mikrotubuloch.“
„Rozumiem. To sú tie mikroštruktúry vo vnútri neurónov.“
„Presne tak. V týchto štruktúrach prebiehajú procesy na čisto kvantovej úrovni. Znamená to, že zárodok tvojho vedomia vzniká na subatomárnej škále, hlboko pod úrovňou bežnej biológie.“
„A Snivostroj tieto procesy jednoducho zachytí a prenesie inam?“ uisťoval som sa.
„Nie tak celkom. Snivostroj je len zosilňovačom tohto kvantového signálu,“ opravila ma a vyvolala na obrazovke holografický model neurónu. „Výskumníci z projektu Blue Brain pomocou algebrickej topológie zistili, že mozog v týchto mikrotubuloch vytvára geometrické štruktúry, ktoré existujú vo vysokom počte rozmerov.“
„Koľko je presne ten vysoký počet?“ prehltol som naprázdno.
„Podľa teórie strún ich môže byť až jedenásť.“
„A akú úlohu tieto 11-rozmerné vzory zohrávajú v mojom cestovaní?“
„Počas hlbokého REM spánku sa tieto geometrické tvary v milisekundách rodia a zasa kolabujú. Snivostroj túto frekvenciu zachytí a stabilizuje z nej most. Alebo skôr schodisko, ktoré tvoje vedomie po týchto dimenziách vynesie hore.“
„Znie to úžasne, ale… nie je takéto prepisovanie reality trochu nebezpečné?“
Žanet pokrútila hlavou s úplným pokojom. „Nie, vďaka hypnagogickej reverznej kauzalite.“
„Počkaj,“ zarazil som ju rukou. „Toto už smrdí parapsychológiou a lacnými ezo-časopismi.“
„Vôbec nie, Vladko,“ zasmiala sa. „Je to kvantová fyzika. Štúdie Daryla Bema dokázali, že mozog dokáže reagovať na emotívne podnety zlomok sekundy predtým, než vôbec nastanú. Volá sa to pre-feel. Znamená to, že tvoje vedomie v snoch nie je len reakciou na prítomnosť, ale občas funguje ako spomienka na budúcnosť.“
„Čiže niečo ako extrémne Déjà vu?“
„Dá sa to tak povedať. Ak by ťa na druhej strane čakalo smrteľné nebezpečenstvo, tvoj mozog vyšle stresové kvantové echo späť v čase. Snivostroj túto kauzalitu prečíta a okamžite preruší spojenie skôr, než vôbec urobíš chybný krok.“
„Dobre, Žanet,“ vydýchol som s miernou úľavou. „Už tomu rozumiem trochu lepšie. Ďakujem ti za čas, a ja zatiaľ pôjdem do rohu preklínať svoje mladšie Ja za to, že som na fyzike nedával väčší pozor.“