Tobias Crow bol génius svojej doby a blízky priateľ Tomasa Riveru. Počas študentských čias k nemu Tomas vzhliadal ako k nedosiahnuteľnému vzoru a túžil sa mu čo najviac podobať. Tobiasovo vnímanie kvantového previazania v neurónových mikrotubuloch bolo absolútne revolučné, no svoje životné dielo nikdy nedokončil. Priamo na vrchole intelektuálnych síl ho postihla nezvratná diagnóza – syndróm poblúznenia, kognitívna anomália, ktorú zemská medicína pozná pod chladným termínom schizofrénia.
Keď sa Tomas neskôr vrátil z desivého vezenia v jedenásťrozmernom priestor kde ho veznia AIKO, nedokázal ten zážitok vytesniť z hlavy. Pri analýze vlastných spomienok a si uvedomil mrazivú skutočnosť: geometrický chaos jedenástich dimenzií a Tobiasovo „poblúznenie“ vykazovali navlas rovnaké symptómy.
…neboli prejavom chorej mysle. Tobiasov mozog len nedokázal nájsť správny kvantový most. Tomas neváhal, okamžite prelomil archívy nemocnice, skopíroval priateľove staré lekárske záznamy a cez subpriestorový vysielač ich odoslal Žanet na detailnú analýzu.
Tomas sa prebudil priamo na veliteľstve Aliancie Somnia v domovskej dimenzii CR-333. Jeho zmysly boli mierne otupené z dimenzionálneho prenosu, zrejme z nedostatku spánku, ktoré ho pre tento problém trápili už hodnú chvíľu, no okamžite zaregistroval Žanet. Bola presne tam, kde ju čakal – absolútne pohltená v dátach. Vlasy mala narýchlo zopnuté do nedbalého drdola, ktorý držal pokope len vďaka zapichnutému dotykovému peru z tabletu. Na ušiach mala nasadené masívne biele slúchadlá a po chladnom laboratóriu sa rozliehal tlmený, no agresívny rytmus hlasnej hudby, ktorá ju udržiavala v bdelosti.
Jeho prítomnosť vôbec nezaregistrovala. S maximálnym sústredením porovnávala monitory pred sebou. Na ľavom paneli svietili bledomodré fMRI skeny Tobiasovho mozgu. Žanet si zábery extrémne priblížila, až bolo jasne vidieť detailnú štruktúru neurónov – žiarivé zhluky mikrotubulov v spánkových lalokoch, ktoré vykazovali známky permanentného kvantového preťaženia. Potom rýchlo preklikla na surový graf EEG. Prstom prechádzala po obrazovke, mapovala neprirodzené REM špičky a neustále si pre seba niečo nezrozumiteľne mumlala, akoby v tých čiarach dešifrovala samotný jazyk multivesmíru.
Tomas k nej opatrne pristúpil a jemne ju chytil za plece. Žanet sa vyľakane mykla a prudko sa obzrela. Keď si stiahla slúchadlá na krk, hudba v laboratóriu rázom zosilnela do tvrdých, zreteľných beatov.
„To si ty, Tomas?“ vydýchla, oči ešte stále rozšírené z náhleho vytrhnutia z jej dimenzionálnych rovníc.
Tomas len mlčky prikývol na súhlas.
„Tak čo, Žanet? Vidíš aj ty tú podobnosť medzi jedenásťrozmerným kvantovým väzením AIKO a syndrómom poblúznenia?“ spýtal sa Tomas s neskrývanou nádejou v hlase.
Žanet k nemu nohou prisunula stoličku a krátkym gestom mu naznačila, aby si sadol.
„To, na čo si prišiel, Tomas… je absolútne prelomové,“ povedala potichu. Rozšírila oba záznamy na dva hlavné monitory a ukázala na prvú snímku.
„Na tomto fMRI skene vidíme jasnú aktivitu kvantového mosta v kvadrante Alfa-1, presne v štyridsiatom druhom klastri mikrotubulov.“
Plynule preklikla na druhú snímku. „A tu je zas anomálna aktivita v klastri tridsaťjeden. Z technického hľadiska to jasne preukazuje, že v Tobiasovom mozgu skutočne neustále dochádza k vzniku a okamžitému dimenzionálnemu rozpadu.“
Tomas sa nepokojne pomrvil na stoličke a povzbudivo sa pousmial. Žanet však zvážnela a presunula na stred obrazovky tretí, detailnejší graf.
„Problém je ale v tejto sub-štruktúre. Vidíš ten rozdiel?“
Tomas prižmúril oči, snažiac sa zaostriť na zložité algebrické topológie na monitore. „Ten žiariaci bod je posunutý úplne inde. Ale čo to v praxi znamená?“
Žanetina tvár smrteľne zvážnela.
„Znamená to, že Tobiasove reality v mozgu nevznikajú v tej istej dimenzii,“ začala pomaly, akoby nahlas formulovala desivú rovnicu. „Keď si ty uviazol vo vezení AIKO, bol si uväznený len v jednej konkrétnej z jedenástich dimenzií. Preto bolo pre mňa možné poslať za Tebou pomoc. Tobiasovo vedomie však neustále fluktuuje. Prechádza z jednej dimenzie do druhej. Keď sa prvá štruktúra začne rúcať do dimenzionálneho rozpadu, jeho mozog si okamžite vybuduje novú realitu v ďalšej rovine a jednoducho do nej preskočí.“
Žanet sa odvrátila od monitora a zadívala sa mu priamo do očí. „Keď sa ti občas zdá, že je Tobias príčetný a vníma okolie, znamená to len toľko, že jeho aktuálna snová realita sa práve nachádza v dimenzii, ktorá je rezonančne najbližšie k tej vašej. Lenže rozpad týchto rovín je absolútne chaotický. Snivostroj by mal pri výpočtoch hypnagogickej reverznej kauzality gigantické odchýlky a nedokázal by predpovedať jeho ďalší skok. Ak by som ťa tam poslala, mohol by si tam uviaznuť s ním.“
S ťažkým povzdychom a úprimnou ľútosťou v očiach položila dlaň na Tomasovo plece.
„Je mi to strašne ľúto, Tomas. Naozaj ti s týmto nedokážem pomôcť. Ariadnina niť nie je dosť pevná, a v takto nestabilnej a rúcajúcej sa architektúre… okamžite by sa pretrhla.“ Syndróm poblúznenia je jednoducho na túto technológiu slabá.